Sedíme spolu v parku na lavičke.
Dívame sa jeden druhému do očí.
Mlčíme a predsa sa rozprávame.
Rozprávame sa a predsa sme ticho.
Vlastne všetko naokolo je skryté v tichu.
Nevidíme nič len tmu. Slnko dávno odišlo.
Mesiac pomaly putuje oblohou.
Vykukuje spoza hustých mrakov.
Odhaľuje to, čo malo zostať skryté.
Tvoje oči na mojom tele.
Moje telo v tvojich očiach.
Naše dotyky, naše hriechy.
Hviezdy.
Ani som si nevšimla, kedy zmizli všetky mraky.
Úsmev.
Môj, tvoj, odteraz už náš.
Teraz už nie si ty,
teraz už nie som ja.
Odteraz sme my.
!!!
Chlapec zo sna
24.05.2008 22:43:38
Komentáre
:))) moc pekné
ešte počkať či sa splní
Zuzi,
niečo to je ...
je to lyricko-epická báseň