Keď kráľovná padá na dno... a kráľovstvo sa rozpadá, má prísť niekto, kto ho zachráni. V rozprávkach vždy príde princ alebo možno len hlúpy Jano. A všetko dobre skončí. A všetci spolu žijú šťastne až...navždy...
Škoda, že v živote to nefunguje rovnako. Prečo život nemôže byť ako rozprávka?
Prečo musíme trpieť,
prečo musíme strácať ľudí, ktorých ľúbime?
Prečo nič pekné netrvá večne?
Prečo...?
Prečo teraz keď som konečne začala byť šťastná mám o to prísť?
Nechcem už počuť to slovo...nechcem počuť, že je to OSUD.
Kto to vlastne je ten osud? A kto mu dáva právo ubližovať (mi)?
Kedy zas budem šťastná? Kedy sa znova začnem usmievať? Kedy...
Mám milión otázok, ale odpoveď nedostanem ani na jednu...
MOŽNO raz...AK toto všetko prebolí.
Keď kráľovná padá na dno...
07.02.2008 16:54:02
trošku iná rozprávka
Komentáre
preboli to, lenze...
Ale bude...
Nie vzdy bol v rozpravke tym najdolezitejsim princ, ci hlupy Jano, mudre princezne si dokazali pomoct same...a Ty si kralovna:))
Vsetci obcas trpime, niekoho stracame, padame na dno... zivot je ako hojdacka, ci kolotoc...z dna sa zase dostanes do vysok, mozno to bude skor, nez ...
ach Hani
nestracaj nadej
vari nevies, ze nadej umiera posledna?
vies, na co sa velmi tesim?
Na jarne salniecko, vyzenie nas von, dychneme si jarnej vone a nase smutky budu ovela, ovela mensie...budeme poletovat ulicami , rozdavat usmevy a ver, ze ten tvoj neostane osamoteny:)))
tolky kus cesty si presla smerom vpred, verim, ze vydrzis aj zopar trapeni...keby ich nebolo, mozno by sme si nevedeli natolko vazit to pekne, co po nich prichadza...
ellias
hanka
:))))
...a potom...jedneho dna lekar vyslovil podozrenie na rakovinu a ja som pocitila, co je to skutocny strach, ano, hrozne som sa zlakla, ze uz prichadza smrt, priskoro, ved som este nic poriadne nezazila, co vsetko som este chcela , co moje deti bezo mna a.... mnohe z bolesti predtym sa stali razom nedolezite, nepodstatne...
odvtedy sa divam na svet trosku inak, sice pofrflem, poplacem, posmutim, ale zase sa dokazem nastartovat a dakovat za kazdy novy den, za kazdy uspech mojich synov, za ich zdravie, spokojnost, za to, ze ich mam:)))
mas pravdu, zivot je krasny:))) a tesim sa na spolocne poletovanie, vazne, velmi sa tesim:)))
presne viem o com hovoris...
pred chvilkou som mala viac ako hodinovy telefonat s kamaratom...
obaja nestastni s kopcom problemov, otvorili sme si dusu i srdce, nik by asi nespocital hodiny stravene na chate, pri pisani mailov, ci s telefonom v ruke...
nas prvy telefonat trval celu noc a bol by trval dlhsie nebyt toho, ze som musela chystat ranajky detom...sme si vzajomne butlavkami, i dnes mi velmi pomohol, zavolal v spravnej chvili... ma uz zenu, s ktorou chce stravit zvysok zivota, mna vnima ako blizku dusu, sestru, s ktorou si ma vzdy co povedat...
som velmi rada, ze ho mam, je to clovek, na ktoreho sa mozem kedykolvek obratit a takych mam este zopar...je to ohromny pocit vediet, ze su, keby nieco...
i tebe prajem podobnych ludkov, s ktorymi sa da veselo i vazne, s ktorymi citis tu prostu a zaroven nadhernu cloveciu blizkost ...
aj ja mam takeho cloveka...
a tebe tiez strasne dakujem...za tvoje slova, ktore mi ani nevies ako velmi pomahaju...
co myslis, preco som tu tak casto a rada?
v tom pripade som strasne rada :)
nebudem
dakujem za radu