Odpadol posledný mŕtvy list jesene a na krajinu z oknom pomaly sadá spánok a ticho zimy. V spomienkach stále vidím krásu a pomaly sa strácajúcu silu jesene. Všade teraz cítiť prítomnosť krutého chladu. Celý svet upadol do nostalgie za jeseňou.
Z dohľadu mi zmizlo všetko, čo mi pripomínalo pohyb. Nikde nevidieť vtáky ani zvieratá. Nevidieť kvety, kry alebo obilie. Všetko zmizlo pod ťažobou snehu. Nikde necítiť vôňu pohybu. Všetko je tiché, pusté a také čisté.
Keď chodím po zamrznutej a tvrdej zemi, cítim pod nohami pokoj vychádzajúci zo snehu, ktorý príjemne škrípe pod silou mojich topánok.
Pokiaľ zima trvá, mám možnosť vychutnať si pohľad na oslabené a unavené konáre stromov, prehýbajúce sa pod ťažobou snehu a ľadu, pohľad na chumáčiky snehu ľahko sa vznášajúce vo vzduchu a mäkko dopadajúce na zem, pohľad na zamrznutú rieku, popri ktorej každé ráno prechádzam a od ktorej sa odrážajú slabé, ale oslepujúce lúče nehrejúceho slnka.
Našťastie, zima je krátka. Zima sa začína rozlúčkou a končí zvítaním. Zvítaním sa s jarnou, z dlhého spánku sa prebúdzajúcou krajinou.
Komentáre