Vlastne to ani nebol list, bol to len lístok. A nebol ani dlhý, mal len pár riadkov.
Som dobrá. Som pekná. Mám na to. Mám na všetko, na čo si len pomyslím. Som osobnosť. Som ako ostatní ľudia. Nie som o nič horšia ako druhí. Aj keď sa mi občas nedarí alebo mám strach, zvládnem všetko. Stačí sa pár krát nadýchnuť, usmiať sa a všetko pôjde...ľahšie.
Nemusím sa ničoho báť. Mám okolo seba pár úžasných ľudí, ktorí za mnou vždy stoja a sú tu pre mňa. Vždy keď bude problém tak sa stačí na nich pozrieť a oni radi pomôžu. Ľúbia ma a ja ľúbim ich...a to na začiatok úplne stačí.
Týchto pár riadkov jej pomohlo. Možno to ani nebolo tými vetami. Možno jej stačilo vedomie, že má ten lístok pri sebe. Keď sa jej nedarilo alebo pocítila strach, siahla do vrecka, dotkla sa „svojho listu“ a vtedy cítila, že nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá.
Nosila ho so sebou celé dva roky, až kým neskončila ZŠ. Potom ho už nepotrebovala.
Neprišlo to naraz. Ani nevie ako, ale raz si ho zabudla doma. Keď to na to prišla, spanikárila. Ale nevrátila sa poň. Nadýchla sa, usmiala sa a išla ďalej. V ten deň zistila, že jej už vlastne ani nechýba.
List splnil svoj účel. Ani nevie, čo sa s ním vlastne stalo. Možno sa stratil, ale možno ho ešte stále niekde má. Ale nehľadá ho. Nie je na to dôvod.
Bolo načase pohnúť sa ďalej.
A ako to išlo...o tom zas nabudúce :)
Komentáre
Mám taký pocit, že ten tvoj lístoček putuje do mojej rozprávkovej chalúpky...
:-)))
si dobra...:)
rozpravkarka
hanka
dakujem Ti:)
.
dakujem