Prešiel presne rok od jej prvého bozku.
Presne rok musela čakať, kým spoznala chlapca, ktorý za to stál.
ROK.
Spoznali sa už skôr. Mali toľko spoločného. Neviem, či vedeli, že niekedy budú spolu.
Ale stalo.
A stalo sa toho oveľa viac. Najskôr dotyk rúk, neskôr bozk.
A z toho vznikol dlhý vzťah.
Trvajúci krásny rok a pol.
Tento chlapec, jej dal tak veľa. Bola s ním šťastná.
Ale tak ako všetko pekné musí skončiť, skončilo aj toto.
Bolelo to. Oboch.
Skončila to ona. Nikdy si nemyslela, že bude musieť spraviť niečo také. Ľúbila ho.
Ale zmenila sa. Zmenili sa jej hodnoty, postoje, názory. Možno dozrela. Možno.
Cítila, že už nemôže pokračovať.
Ich vzťah dosiahol vrchol. Už cítila, že nevie alebo možno nechce pokračovať.
A vedela ešte niečo. Musí to skončiť. Ak by to neukončila, začala by ho nenávidieť. A to nechcela, na to ho mala príliš rada.
Preto nevie, prečo cítila koniec. Doteraz na to neprišla. Vie len, že je to tak správne.
Čo je však dôležité, zostali kamaráti. Vždy si myslela, že je to nemožné. Že sa nedokáže kamarátiť s niekým s kým už raz chodila. On jej ukázal, že sa to dá. Za to je mu vďačná.
A ešte za oveľa viac.
Teraz sú obaja, predpokladám, šťastní. Obaja sa s tým zmierili a v ich živote sa objavili noví ľudia.
A tak to je správne. Tak to má byť.
O čosi neskôr spoznala nového chlapca. Ale o tom už nabudúce :)
O dievčatku, ktoré malo a ukončilo vzťah
16.02.2008 21:58:05
Komentáre
Nezabudol...
niekedy je kamaratstvo viac...
laska trdlovita