Túto myšlienku nosím v hlase už druhý mesiac.
Nie, nenapadla mňa.
Čítala som ju v jednej diskusii. Ale zaujala ma.
(Neviem, či v dobrom-ťažko, alebo v zlom).
Zahniezdila sa vo mne a ja ju neviem poslať preč.
Dostala sa ku mne, keď mi bolo najhoršie.
A je predsa pravda, že keď sa človek cíti nanič, všetko zlé vníma dvojnásobne.
Teda myslím. Aspoň u mňa to tak je.
Som chodiace nič.
Nič. Ako si nietko môže povedať niečo také?
Ako zlé muselo byť tomu jedincovi, čo to napísal?
Ja som prežívala (a ešte stále prežívam) blbé a strašné obdobie,
ale takú vetu by som na seba nikdy nepovedala.
Neviem, možno som myslela na hrozné veci, možno som nespala, nejedla, ale nikdy som sa neponižovala a neurážala (na to sú tu druhí ľudia).
Ale to je zas len môj osobný (možno od veci) názor.
Som chodiace nič
18.04.2008 14:41:19
!!!
Komentáre
mas spravny nazor:))
na kazdom z nas je nieco fajn, co stoji za to:)))
pred oknom mi prave kvitne sakura, je psiata mnozstvom nadhernych ruzovych kvietkov, tak akosi si predstavujem cloveka - je na (v) nom vela krasneho, hoci drobneho:)))
povedala si to krasne :)
ČLoVeK Si MuSí VáŽiŤ V PRVoM RaDe SeBa...,
zuzanka
uf ale som sa zlakol