Milovala svet, milovala život, milovala seba a čo je najdôležitejšie: milovala JEHO.
Myslela si, že jej patrí svet. Dúfala, že život bude vždy na ňu dobrý.
Chcela tak veľa. A pritom tak málo...Chcela byť šťastná.
Keď spoznala jeho, myslela si, že to tak bude. Myslela si, že to tak bude navždy.
No ako vždy mýlila sa.
Nie preto, žeby nebola šťastná.
Bola.
Chvíľu.
Kým bol pri nej, tak to tak bolo.
Kým pri nej stál, jej život za to stál.
Všetko bolo krásne, jednoduché, skoro dokonalé.
Všetko jej išlo ľahšie.
...kým neodišiel...
Navždy.
Vedela, že sa tak stane. No dúfala, že sa to nikdy nestane.
Vedela, že odíde. No modlila sa, nech je to zlý sen.
Vedela, že musí. No verila, že sa stane zázrak.
Aj sa stať mohol, keby ... keby ...
No asi ju Boh nemá rád.
Tak ju tu nechal samu. Bez neho, bez lásky, bez dôvodu žiť.
Urobil však chybu. Nechal ju tu, obklopenú ľuďmi, ktorí ju donútili žiť ďalej. Obklopenú ľuďmi, bez ktorých pomoci by tu teraz nebola.
Niektorí, čo pri nej stáli, si možno dodnes neuvedomili, čo pre ňu spravili. Boli jej anjelmi bez krídel, jej anjelikmi na zemi...
A ona sa pomaly pozbiera...pomaly...postupne...
No o tom už zas nabudúce.
O dievčatku, ktoré ľúbilo...
12.07.2008 20:31:10
Komentáre
hlavne je sa zozbierat..
:(
a bude ľúbiť zas a zas