Zuzanka
Pršalo.
Bola krásna. Mala bledomodrý dáždnik, dlhé vlasy jej vo vlnách splývali až pod pás a oblečená bola v bielom.
Všetci ostatní boli v čiernom a držali čierne dáždniky.
Plakali. Ona sa usmievala. Zazerali na ňu, no ona si to nevšímala. Aj tak nechcela prísť!
V kostole nebola. Nechcela ho vidieť. Prišla až na cintorín. Nevie prečo. Cítila, že musí. Prišla až nad hrob, pozrela dole a zasmiala sa. Zase sa na ňu vrhli zúrivé, nenávistné pohľady. Ponáhľala sa, chcela to mať čo najskôr za sebou.
Už nikdy nechcela vidieť tých ľudí, už chcela navždy naňho zabudnúť. Znova sa zasmiala, tentoraz viac pre seba.
Z vrecka vytiahla ošúchanú, pokrčenú fotografiu. Hodila ju tam. Otočila sa a odišla. K hrobu pristúpila stará pani. Pozrela sa dole, zbadala fotku a všetko pochopila. Bol na nej usmiaty muž, v náručí s malým dievčatkom. Prešlo odvtedy už 18 rokov. Bola to ich prvá a zároveň posledná fotka. Potom odišiel. Odvtedy ho nevidela. Až dnes, teraz.
A stará pani sa rozplakala. Tentoraz však nie preto, že pozerala na hrob svojho milovaného syna, ale preto, že nespoznala svoju jedinú vnučku. Chcela bežať za ňou, ale ona už bola preč.
A ja som plakala tiež. Bola som to totiž ja.
Neplakala som však kvôli nemu. Jeho som nenávidela.
Plakala som kvôli babke.
Komentáre
zuzanka :)
neviem
ach Zuzka :(
nikdy nie je neskoro
dakujem vam
niekdy slová nie sú potrebné :)
Zuzana .. ja som olutoval kopec
aj ja by som Ti radil, mozno aj poprosil, chod za nou .. ja som nikdy neprisiel za otcom a neospravedlnil sa mu za jednu vec, mozno preto, ze on sa mi neospravedlnil za ine veci, a ver, lutujem .. o tyzden ma caka oznamit mu jednu dolezitu vec v mojom zivote a viem, ze ak by sme sa o jednej veci spred 12 rokov porozpravali, bolo by to ine .. no takto neviem, neviem ..
chod preto za nou, a ked Ti bude srdiecko tlct, busit, vyskakovat z hrude, nezlakni sa, to je len dobre!
f.
poznám to