Nehovorím o nikom inom ako o nej.
Krásnej slečne, možno trošku smutnej,
ktorej nerobí problém, preplakať celé dni,
slečne vždy oblečenej v nádherných farbách,
ktorá pomaly ale isto núti všetkých sa vyzliecť zo svojich šiat,
a keď sa tak stane jednoducho sa vyparí.
Nesie so sebou smútok i radosť,
smiech i plač,
teplo i chlad,
ale to záleží na tom, ako ju má kto rád.
Ja osobne ju milujem.
Chodím a zžívam sa s ňou pokiaľ tu je,
objímam sa s ňou, obdivujem ju.
Je to ona tá slečna, ktorá sa ukáže raz za rok,
zdrží sa veru krátko,
ale mne dá veľa, pri nej si uvedomím,
že čas plynie, pomaly všetko starne a postupne mizne,
že tak ako všetko v prírode má svoj koniec,
že nič netrvá večne, že je čas sa rozlúčiť...
Lebo tak ako umrie leto, pod jej dotykom,
tak ona zmrzne pod ľadovým zimným dychom.
Ale kým je tu tak si ju budem užívať,
pretože JESEŇ je tá ktorú ľúbim a
ktorá mi všetko dovolí: žiť, dýchať a snívať...
A ešte omnoho viac :-)
Žeby už bola (konečne) tu?
16.09.2008 12:49:55
slečna jeseň...kto iný? :-)
Komentáre
hm,
lusi
Ahoj Zuzi
Pani Jeseň je veru krásna, len sa mi viac páči, keď si oblečie zlatisté šaty z listov, ktoré sa trblietajú v slnečnom objatí.
Nie takúto uplakanú :-(
:-)