Zamrznutá kráľovná

Včera som mala takú smutnú nanič náladu.
Však ste to čítali.

Ale to som nechcela. Idem si ľahnúť. Nemôžem spať, tak ešte v posteli, obložená knihami, papiermi a inými materiálmi "makám" na tej maturitnej práci.
Dám si prestávku. Pozriem von oknom. Sneží.

Oblečiem bundu a vyleziem na strechu. Prechádzam sa.
(tesne pod oknom mám strechu garáže tak je to bezpečné :))
Snehové vločky sa mi zachytávajú vo vlasoch a na tvári sa miešajú s mojimi slzami.
Je to mesiac čo si nás opustil.
Mesiac.

Vleziem naspäť do izby. Striasam zo seba sneh.
Zrak mi padne na zrkadlo. Postavím sa pred neho a ...
Strihlo mi :D

Beriem do rúk nožnice a strihám.
Nieee, vlasy nie...na to by som nemala odvahu.
Ani silu. Ľuboško miloval moje vlasy.
Nikdy si ich neostrihám.

Za obeť padla ofina. ACH JÁÁÁÁJ :(
Chcela som si ju len skrátiť...

Teraz však vyzerám ako by ma prešla kosačka.
Som si dala teda :((

Ak budem mať odvahu hodím sem fotku...
nech sa aj vy zasmejete (môj braško dnes ráno chytil záchvat, keď ma videl).
Takže to musí byť fest zlé :(