Zamrznutá kráľovná

ked sa uz vies usmievat, je to potrebne...

ale aj tak si myslim ze je to skoro...ze ked sa usmievam ze ho zradzam :(

A vies aj ty ze by si zelal aby si sa usmievala.

mas pravdu ... dakujem ...

Teším sa z Tvojho úsmevu. Veď to nie je prejav veselia... Smútok máš vo svojom srdiečku, v duši a nie na tvári kvôli okoliu. Ľahšie prekonáš to čo prežívaš, keď nebudeš zarmútená, neprístupná...
Úsmev je dar. Aj keď sa slzy tlačia do očí...

dakujem ti...

ja len povzbudivy usmev ti posielam do noveho dna :)

:)

dufam ze vsetci ste na tom rovnako ako ja :)

a nebran sa bude aj usmev aj plac, tak sa smej a plac ked to citis.
AJ my sme radi,ze si tu.

ale aj spomienkou zároveň, a Tvoja láska by Ti ho určite nevyčítala, práve naopak, bol by šťastný, že v celom tom tvojom smútku zasvietila nádej, že tvoj svet aspoň na okamih zosvetlel.

Ďakujem za básničku, a mám takú malililililililinkú nádej, že štipka toho tvojho úsmevu patrila aj mne.

idem si to prečítať.

vam...specialne Ivan(k)ovi - pretoze vie ake je tazke sa usmievat v takychto chvilach a rozpravkarke za to ze...je...
ale aj vsetkym ostatnym..ktorým bud chýba alebo ho majú vela :)
a tie ostatne vam budem posielat tiez :)

Cez záclonu vidím hrot strechy (ak si trochu blúdila mojim blogom, tak bývam ,,takmer" na samotke, v chalúpke, ktorá kedysi bola drevenicou - už nie je, niekto mi ju prerobil na malé ružové kráľovstvo) - a teraz k tomu, čo vidím z okna. Na štítom strechy je bielomodrý mrak, roztiahnutý do šírky a rozstrapkaný ako záclona. Vidno za ním slnko, oranžová farba ,,presvitá" cez diery v mraku. A ako slnko stúpa, tak je tej oranžovej stále viac. Mrak klesa za štút strechy a slnko naberá na sile. Neviem, či naplno zasvieti práve dnes, ale raz tá chvíľa príde.

A tak to bude aj v tvojom živote.

a už len čakám kedy sa tak stane aj v mojom živote ...
Ď.

dakujem a dakujem za navstevu ;-)

,nedakuj nie je za co, mozem ti pomoct len tym cim som presiel a viem,ze to nie je lahke ale ver mi dnes mi je sice smutno ale uz to tak neboli a verim,ze aj ty budes za 6 mesiacov niekde inde aj ked je to teraz tazke a srdceplne bolu. Spomen si na usmev jeho a usmej sa na neho opat zas a znova, pretoze on ta vidi zhora.

Drz sa a vyjdi v ustrety novemu dnu a slnku nastav tvar nech ti ho lucmi pohladi.

tu budeme.. a budeme Ťa nútiť..k šťastiu, úsmevom...k sile.. (lebo to musíš robiť za dvoch.

lebo čítať takéto slová je naozaj krásne...

slzy sú liek..vyplavújú balast, smútok, bolesť, soľ ...a soľ je nad zlato, veď vieš?

:-)))

dnes nemusis...to si rezervujem na niekedy inokedy :)
dnes sa usmievam od skoreho rana :) odkedy som vstala...
dovod si zatial necham pre seba...ale mozno uz coskoro sa s vami podelim on :))
a aj ibalgin mi uz zabral tak mi je faaaaj :)

úsmev je asi najlepšia kozmetika akú poznám. A pritom je zadarmo. Stačí len tie dva kútiky mierne odtiahnúť a tvár naberá iný výraz, iný rozmer. Je nesmierne dôležité si to uvedomovať a podriadiť tomu aj myseľ. Stačí skutočne nepatrný úsmev a aj pochody v hlave naberajú pozitívnejší smer. Prajem Ti veľa úsmevov v tomto pre Teba zložitom období.

usmev na tvojej tvari...to je to, co prislo v pravy cas...nebran sa, naopak...ved sa usmievas za dvoch:)))