Prešiel týždeň odkedy sme sa spolu rozlúčili.
Dnes som chcela ísť za tebou.
No už nemôžem.
Teda mohla by som, ale to by som sa musela rozlúčiť s tými, čo sa ma teraz snažia držať nad vodou.
A to im predsa nemôžem urobiť.
Ani ty by si to nechcel. A ja viem, že ty tam na mňa počkáš.
Myslím na teba. Stále. Neprejde minúta, aby som na teba nemyslela.
Spomínam na všetky slová, ktoré si vtedy vyslovil,
spomínam na každé gesto, každý pohyb, každý pohľad.
Spomínam na tvoje bozky, tvoje dotyky.
Spomínam na tvoj úsmev, ktorý som tak milovala.
Spomínam....
Nič iné ani nemôžem...
V ten večer som sa cítila ako skutočná kráľovná. Tvoja kráľovná. Ako si ma volal: zamrznutá kráľovná.
V hlave mi znie jedna veta, veta na ktorú nikdy nezabudnem. "Začína mi byť zima, takže ty už musíš byť úplne zamrznutá."
Pri tejto spomienke sa usmievam.
Vlastne, keď na teba myslím plačem a zároveň sa usmievam. No nie je to zvláštne?
Dúfam, že si to niekedy prečítaš...alebo že to aspoň cítiš, čo ti chcem povedať.
Je toho tak veľa, čo ti chcem povedať...takže sa ešte ozvem...
Týždeň po...
29.02.2008 20:46:50
prešiel týždeň, čo sme sa rozlúčili :(
Komentáre
Zuzanka, musíš si občas tieto Tvoje slová čítať aj nahlas...
Už nikdy neprídeš
zohriať mi ruky.
Už nikdy nepovieš
ako veľmi som tvoja.
Už nikdy.
A ja si stokrát môžem
pripomínať chvíle
v tvojom objatí
a stokrát môžem chcieť
znovu zažiť prežívané...
Už nikdy s tebou.
Už nikdy.
Zostalo mi len zopár listov
plných vášní,
zopár kníh, darčekov
a veľa obrazov
spoločného šťastia.
Aj plakať by som chcela.
Aj smiať sa zároveň.
A tak sa teším už len z toho,
že si ťa pamätám celkom presne
a najmä z mojej tesnej blízkosti.
A tak sa teším,
že pre mňa tvoje telo
ešte celkom nevychladlo
Zuzanka
Zuzik, čítam... Je dobre, keď svoj smútok dostávaš zo seba aspoň
Mne poézia vždy pomáhala... Bol to jeden z najlepších ventilov na smútok, ale aj na radosť, lásky, trápenia, všetko.
Prajem Ti ešte veľa takýchto liekov - krásnych básní.
A k tomu dobrú hudbu...
veru, Zuzanka, i mne casto basne pomahaju...
Trati sa spešne v siné dialavy.
Jak hviezda hasne. Ako slza kanie.
A more slz ho nevie zastavit.
(Horov)
uz odchadza, hľa, kvietim obsypany,
kto sa tu luči? My s nim? Či on s nami?
Kam sa to berie? Ktoze nam ho berie?
Ved nam tu predsa vsetko nechava.
(Horov)
Citi