Pre teba
Keď sme boli malí,
stále sme sa spolu hrali.
Keď sme boli väčší,
boli sme si čoraz bližší.
Mali sme sa radi,
stavali sme z piesku hrady.
Chceli sme v nich bývať,
vtedy bolo také ľahké snívať.
Potom prišiel iný,
ja mala som pocit viny.
Ten však rýchlo prešiel,
a ty si mi z mysle zišiel.
Občas myslím na to,
ako si hovoril, že som tvoje zlato,
chýba mi tvoj smiech,
teraz už viem, že nechať ťa bol hriech.
Komentáre