Bola rovnaká ako všetky v jej veku. Tajne snívala, dúfala, verila. Čakala.
A čakala.
Páčili sa jej rôzni chlapci. Ale tým to končilo. Pri žiadnom nezažila to, čomu sa hovorí láska.
Mala krásnych 15 a o žiadnom "priateľovi" sa jej ani nesnívalo. Teda, možno snívalo...v noci, tajne.
Väčšina dievčat, ktoré poznala, už rozprávala o chlapcoch. O pohľadoch, úsmevoch, bozkoch.
Možno im aj, v kútiku duše, tíško závidela. Na druhej strane však vedela, že nemá význam nasilu sa do niečoho tlačiť. Vedela, že ešte nenastal ten správny čas.
A ona nechcela na nič tlačiť. Jej heslom bolo:
Čo má prísť to príde.
A tak, aj keď jej bolo občas smutno a hlavne ľúto, že sa s ostatnými nemá o čom baviť, netrápilo ju to až natoľko, aby porušila svoje zásady.
Jej hlavnou zásadou bolo do ničoho sa nehrnúť. Nerobiť niečo, na čo možno ešte nie je pripravená. Lebo ako si hovorila, keby pripravená bola tak to príde.
A hlavne nerobiť niečo len preto, že už to robia aj iní. Už sa naučila, že je samostatná bytosť, dokonca osobnosť, a že je len na nej ako bude žiť svoj život.
A nakoniec to prišlo. Aj ju stretla láska. Ale o tom už nabudúce :)
O dievčatku, ktoré chcelo chlapca
11.02.2008 19:15:26
Komentáre
oplatí sa počkať
jej sa to oplatilo :)
vacsinou...
najlepším liekom je
uz sa mi viackrat stalo,
:)
ako tvoj tak aj moj :) drzim nam palceky :)
si milucka:)
Tebe zelam ovela rovnejsiu cesticku s co najmensimi potknutiami a s obrovskym mnozstvom lasky, porozumenia a viery v seba samu...
jeeej dakujem...
nenechaj si zobrat sny nikym a nicim :)
a ja sa budem snazit konat tak isto...