Čakala 16 rokov. Pomaly začala strácať nádej. Myslela si, že ju nikdy nebude chcieť žiaden chlapec. Myslela si, že nie je dosť dobrá.
Tak, ako rok dozadu verila, že všetko má svoj čas, teraz sa jej to tak nezdalo.
Teraz už neverila.
Myslela si, že nikdy nestretne lásku. Nebude mať chlapca. Nezažije nič o čom už toľko počula.
Stratila nádej.
Mala 16. Jej kamarátka práve zistila, že je tehotná. A ona ešte ani nepobozkala chlapca.
Aj keď, ako si povedala, niekedy je menej viac.
Raz, ako obyčajne sa vybrala na hokej. Stretla tak pár bývalých spolužiakov s ich kamarátmi. Prisadli si a zápas sledovali spolu...trošku pokecali.
Po zápase sa dali na odchod. Jeden z tých kamarátov však zostal. Prihovoril sa, vymenil s dievčatkom číslo.
Neverila, že zavolá. Nemal dôvod.
On však zavolal. Stretli sa. Stretávali sa mesiac. Veľa sa rozprávali.
Nie, to nebola láska. Mala ho rada, to áno, ale nebolo to nič, aby lietali iskry.
Po mesiaci prišiel. Jej prvý.
Bozk.
Chodili spolu ešte mesiac. Potom to skončilo. Tak ako to začalo. Pomaly, postupne, bez sĺz, bez slov.
Nezabudne. Na prvý sa nikdy nezabúda.
A čo sa s ňou dialo ďalej, ako pokračoval jej život, o tom neskôr :)
Nepobozkaná
13.02.2008 16:39:58
Komentáre
máš pravdu
ano :)
áno áno ...
hanba mi:(
a dennicky som davno vyhodila....
hanka :)
ja si tiez na niektore veci pamatam len matne...alebo preto ze som si ich precitala v starom denniku :))
veru veru, na prvy sa nezabuda a nezalezi ci bol od chlapca alebo od baby ;)
:)
zalezi od osobnosti a obsadenia