Mraky
Valiace sa mraky,
vyplašili straky,
tie škriekali ako divé,
vyplašili všetko živé.
Čo malo nohy utekalo,
čo malo krídla uletelo,
len ja som na mieste stála
a na všetko sa pozerala.
Bolo to dojemné,
bolo to tajomné,
bolo to desivé,
zmizlo mi z dohľadu všetko živé.
Prišiel vietor prudký,
kývali sa stromy,
odolávali mu domy,
prebehli mi mysľou všetky moje zlé skutky.
Ako som zranila,
ako som trápila,
ako som zničila,
ako som zabila.
Nie človeka, ale lásku,
ktorá síce visela len na vlásku,
ale šancu mala,
no ja som to vzdala.
Komentáre