Zamrznutá kráľovná

ale pekne si to napísala.

.... len to zosúladiť
Prichádza jar tak hlavu hore, už len lepšie môže byť :)

básne.

Ja idem teraz preč, a keď sa v podvečer vrátim, dúfam, že tu uvidím nejakú veselú.
Neboj sa, život je krásny, aj dnešný deň, tak si ho uži.

veď by nevedel kam sa má vrátiť, ak by náhodou... Ale píš mu ďalej. Nech vie, že si nezabudla, že tu bol. Spomienkam sa nebráň... ak Ti stál za to. :-)

napíšem niečo veselé :)

aj keď len v tých mojich spomienkach...
ďakujem Marti...

pekne napisane ale dost smutne

napisane a ja citim defakto neco podobneho

len nerozumiem inému..ale zase..nemusím všetkému..že?..

držím palce..nech čo najrýchlejšie prebolí..)))

očím oči, a Ty nič.

Dúfam, že Ti už nie je smutno. Ja som bola vonku, u nás je krásne,
celý deň svietilo slniečko. Boli sme s mojou polovičkou na návšteve a tam som videla niečo veľmi krásne. Pani domáca mala zavesenú na okne šnúru s nejakými maškrtami pre vtáčiky. Priletel tam ďatel - červeno, žltý - a ďobkal. Hlavička mu stále lietala, Vôbec mu nevadilo, že sme stáli pri okne a pozerali sa naňho. V jednu chvíľu sa zasekol dlhým , silným zobákom do guľky s krmivom. Nevedel ho vytiahnuť von. tak začal trepať krídlami, až kým sa neoslobodil a nevyletel k nebu.

Zuzulka, tak Ti želám, aby si sa z tvojho smútku oslobodila ako ten ďatel a letela k slniečku...

mozno zajtra mozno neskor ale bude :)

šťatsné básničky, a v poslednom čase sa ich tón trochu zmenil. Dúfam, že sa Ti do nich nezatúlal nejaký nepatričný koment, ono sa to občas stáva, veď si si všimla, že sa tu zvykne beťáriť. Ale uznávam, že beťariť v cudzom blogu nie je dosť zodpovedné. Skresluje to výpoveď autora.
Takže sorry, ak som aj ja náhodou ťukla čosi, čo som nemala.

pisem to co alebo ako sa citim...a zivot mi teraz ukazal tu nie peknu stranku a ja neviem ako s tym bojovat...ako sa tomu postavit...jedine co viem alebo mozem je sa z toho vypisat...
hovorim si ze bude lepsie...ze bude dobre...len neviem kedy...
dufam ze skoro...
znova by som rada pisala stastne basnicky...znova by som sa rada usmievala na svet...

to také veci, že ich radšej ani nedávam na blog, možno preto, žeby som sa aj trochu za seba hanbila. A tiež si vravím, že nie všetky city sa dajú vyvesiť ako do výkladnej skrine. Aľe zas na druhej strane na blogu je množstvo skvelých ľudí, ktorí Ťa budú počúvať práve vtedy, keď to potrebuješ.

A sú aj takí, pri ktorých sa Ti náhle zastaví srdce, pretože vyvesia niečo, čo tvojej duši vôbec nesedí. Mne sa to stalo pred nedávnom a moj prvý impulz bol - brať všetko preč, ukryť sa aj s mojimi rozprávkami. Potom som však prišla na to, žeby som stratila niečo, z čoho mám potešenie. A som stále tu.

Aj teba to prejde, neboj sa. Trochu sa vysmútiš, možno aj vyplačeš a ono sa to so slzami samé vyplaví.

aby som to zo seba dostala...aby som to v sebe nedrzala...
nechcem nikomu ublizovat ani nechcem aby bol niekto smutny ked ma cita...ale ja sa potrebujem vypisat...to jedine mi aspon trosku pomaha

aj radosť, aj žiaľ, aj bolesť, aj smútok. Pero a papier boli mojim najlepším terapeutom - a dodnes je to tak, ibaže ich nahradili obrazovka z počítača a klávesnica.

Asi si stratila niekoho, koho si ľúbila...

najhorsie je to ze je to skutocne a neodvratitelne...a nedokazem sa s tym vyrovnat...
preto su aj pre mna pero, papier alebo obrazovka take dolezite...lebo pisanie mi naozaj pomaha...

sa v živote stalo, že som pár krát stratila ľudí, ktorých som milovala a veľmi to bolelo. Potom však život priniesol novú lásku - nie hneď, lebo ja som nikdy nevedela ľúbit iba tak povrchne, u mňa tu vždy malo hlboké korene a svoje straty som si vždy statočne ,,odžialila". Neiekdy neviem, či je lepšie ľúbiť alebo byť ľúbená... Obidvojo má svoje čaro. Veľká je sila lásky, ktorú dávaš a je bolestné, keď je tento dar odmietnutý. Presne viem, čo prežívaš. A raz príde ktosi, kto bude ľúbiť teba. Potom si spomenieš, aká bola tvoja stratená, resp. neopätovaá láska - a budeš zvažovať: lepšie je dať, či brať...

nikdy nevieš, ako sa koleso osudu otočí. Možno to, čo dnes považuješ za stratu, ani stratou nebude.

Možno sa vráti...
Nesmúť...

ale..tys z rozprávky..sice trošku nevyrovnana..ale si..)))