Tak, ako sa loď búrkou prebíja,
keď mliečne spenená je hladina,
tak cítim sa ja - stratený a sám,
či vôbec v záchranu veriť mam?
Temnota pazúrmi dusí a lomcuje,
ako prízrak sa ma úzkosť zmocňuje...
vydrží toľko moja viera?
keď bolesť ma z vnútra rozožiera,
možno sa na nebi roztrhnú mraky
a v mori sa zablysne ostrovček dáky...
dokedy však musím čakať?
ja už viac nevládzem plakať...
Komentáre